Basnicky.sk

Zafúkal už vietor
stopy v novembrovom snehu,
keď pred štyridsiatimi rokmi
spojili ste svoje duše,
sľúbili si lásku a nehu.

Bozkom a zlatým krúžkom
na vašom prste
tíško vykričali ste
do celého sveta,
že cesta vášho života
je láskou spätá.

Život, to nie je len dúha na oblohe,
či lán plný kvetov,
sem-tam sa i žiarivé nebo zatiahne
a prídu mraky šedivé,
z ktorých prší trpký dážď.

Váš život, to bola aj radosť
z drobných detských rúk,
zo štrbavého úsmevu,
keď pomáhali ste malým
prváčkam písať prvé slová,
ofukovať modriny,
liečiť rany na tele i duši,
vaše pohladenie vždy každý bôľ vylieči.

Vieme, nikdy nebude dosť slov
vďaky za to, oci, mami,
že ste stále zdraví medzi nami,
za vaše vrásky, biele vlásky,
za rady, pomoc v núdzi...

Snáď len popriať množstvo zdravia,
chuti do života,
nech smútky vaše ústa nezahalia,
nech nikdy nepríde na vás clivota.

Dlho nás tu ešte tešte,
vždy vieme, kde je domov náš,
kde vrátiť sa môžeme po dlhej ceste,
nikdy neopusťte nás.