Basnicky.sk

Svieti slnko,krásny deň.Pôjdem už dnes von?
Nie.A na čo vlastne.Samota je pod stromom.
V tráve spia moje spomienky.
Keby radšej zmenili sa na lienky.
Tie sú reálnejšie než moje nároky
a moja túžba počíta sa už na roky.

Aspoň otvorím okno,nech vanie čerstvý vzduch.
Alebo radšej nie,veď v ňom žije tvoj vymyslený duch.
Tak len pozriem sa do slnka,nech pohladí mi tvár.
Nie,nemôžem.V tom dotyku tvoje ja Zbohom mi dá.
Aká je to vlastne sila
čo ma k tebe prilepila?

Snáď podarí sa mi jar si vychutnať
a Teba v nej stále nehľadať,
lebo všetko vonku na jar je živé a ozajstné.
No všetko,čo sa teba týka pre mňa iba bolestné.
Niekedy neviem,či žiješ naozaj a či iba v mojich snoch.
Zdá sa mi,že si sneh,čo práve mizne po svahoch.

No ja sa neviem lyžovať,ale sneh chcem vidieť stále.
Asi preto sú moje šance u teba stále také malé.
Alebo sa rýchlo roztop a ja v tvojej rieke utopím sa snáď,
alebo sa pomaly vypar a môj život mi tým naspäť vráť.
Ak utopím sa,budem v tebe ďalej žiť.
Ak vyparíš sa,jar už nesmie nikdy byť.

Posledná aktualizácia: 3. 1. 2017 20:00