Basnicky.sk

Temné mračná zahaľujú oblohu,
na zem výhľad kazia Bohu.
Dievčatko samé na ulici stojí,
bleskov a hromov sa bojí.

Otrhané šaty zdobia jej telo,
rodinu, teplo a lásku cítiť by chcelo.
Otca nikdy nepoznala, mama je už po smrti,
ani sama nevie, kam sa teraz vráti.

Nemá nikoho, pri kom by strávila dnešnú noc,
nemá nikoho, kto by jej prišiel na pomoc.
Z mrakov nepadá dážď, ale sneh,
okolo dievčatka počuť iba smiech.

Sú Vianoce, ktoré zase prežije sama,
jediná osoba, ktorá ju ľúbila, bola mama.
Dnes viac ako inokedy chce byť pri nej,
vie, že nemá žiadnu nádej.

Všetci ju opustili a nechali ju na ulici,
jej život je len v polovici,
no už nevie ako má ísť ďalej,
nikto nepomôže slečne malej.

Na druhý deň ráno na tom istom mieste,
leží bezvládne telo na ceste.
Dievčatko odišlo tam, kde nie je zima,
odišlo tam, kde je aj jej mama.