Noc pripomína mi, aký som sám,
aký bezcenný je môj život, keď ťa pri sebe nemám.
V hrudi cítim veľkú bolesť,
každý deň ti vzdávam veľkú česť.
Navždy si nás opustil,
prečo to Boh dopustil?
Tak mladého človeka si nám vzal,
do sŕdc si nám žiaľ vlial.
Už nikdy nebudem počuť jeho hlas,
no on bude navždy žiť v každom z nás.
Už nikdy ho neuvidím smiať sa,
už nikdy, slzy udržať nedá sa.
Plačem, i keď viem, že mi to nepomôže,
tak pýtam sa, prečo Bože?
V mojom živote hral dôležitú úlohu,
už nikdy sa nedokážem modliť k Bohu.
Moje životné kroky sleduješ z hora,
to, že si odišiel, žiaľ, nie je nočná mora.
Na cintorín chodím ťa navštevovať,
už nikdy sa nebudem vedieť smiať.
Tvoju fotku stále mám na stole,
moja duša zmieta sa vo veľkom bôle.
Navždy si budem vyčítať tvoju smrť zbytočnú,
preto píšem túto báseň smútočnú.
Už nikdy to nebude také ako pred tým,
už nikdy nebudem s ním.
Bol to môj najlepší kamarát,
chlapče, chýbaš mi, stále ťa budem mať rád!!!
Dátum vloženia 1. 3. 2009 11:46VinDiesel
Už nikdy
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1467
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti