Basnicky.sk

NÁDEJ

Čierňava sa blíži.
Ľudia, čo nik z vás nekričí?
Už visí nad nami jak mračno s dažďom
a nik z vás sa už z miesta nehne.

Prečo? Prečo? Prečo?

Hulákam do ticha,
výkriky ho prenikajú do najtemnejšej hĺbky,
no nikoho už neprebudia.

Čierňava zhltla každého.
Aj mňa už zatlačila do kúta.

Bránim sa, plačem, prosím, nariekam.
Nik už na pomoc nikdy nepríde.
Z posledných síl si snažím zachrániť život.

Tresk.

Zrazu som už i ja len obyčajnou bábkou na šnúrkach.
Čierňava nás ovládla, no mne nádej nevzala,
jediné čo mi ostalo.
Že príde raz slnko a temnotu osvieti,
rozoženie.
Až zmizne úplne jak sneh v máji.
Odíde pomaly, dôstojne, no neostane po nej nič.
A my zas budeme len čakať, či sa nevráti.

No času máme dosť.
Niet sa kam náhliť.
Niet kam.


03.12.2008
VENOVANÉ JEDINEJ OSOBE KTORÁ MI ROZUMIE.