Ráno vyjde Slnko, v jeho odraze vidím zamat pripominajúci mi teba.
Cítim víno, cukor, oblaky, vznášame sa iba ja a ty.
Vietor zafúka, tvoje vlásky čierne rozžiaria sa a mňa oslepia láskou k tebe.
Cítim sa ako v raji ale raj to nieje, cítim strach.
Ach! Čo je to nekonečno?
Chcem iba teba, to je všetko.
Čo ak sa ti niečo stane? Čas plynie ďalej. Ach, naše srdcia milované.
Svoje oči zatvoril som, čiernu hmlu videl som, radšej som ich rýchlo otvoril, tvoj krásny úsmev všetko napravil.
Konečne už chápem, že obraz tvoj ma bude sprevádzať ďalej životom.
Dátum vloženia 25. 2. 2009 10:03muco
Dia
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1776
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti