Narodili sme sa a nevedeli čo nás čaká
každý má predsa iný život no aj osud ho sám očakáva.
Keď sme boli malý, nevedeli sme čo je to strach,
čo je to povinnosť alebo sám hriech spáchať?
Každý z nás si prešiel cez svoje stanovené ciele,
ktoré nám boli osudom pridelené, stanovené...
Nepoznali sme skoro nič až postupom času,
sme prichádzali na to čo a ako sa stáva.
Niekto sa s osudom vyrovnáva ľahšie,
niekomu aj keď pomôžeme nesie to ťachšie.
Preto skloní hlavu a zahodí život svoj
a nepokúsi sa už o žiadny väčší boj.
Jeho osud ho v tej chvíli opustí,
veď načo by s ním ďalej bol,
keď jeho život už dávno vyhasol.
Dátum vloženia 18. 11. 2005 17:13valika222 
Nepoznané
Básnička je vložená v kategórii Priania
Počet zobrazení básne 3123
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- valika222 (napísal autor básne)
do kelika do malo ist do smutnych omyl
18. 11. 2005 17:14