uz niesi
sedis v rohu miestnosti
oblozenej bielimy stvorcami
uz ta ani zem nechladi
pozeras pred seba
pritom do seba
svoj zivot svoje spomieny
ktore ostali ti v pameti
uz hlava ti klesa
celkom do klina
citis mdlobi
chveju sa ruy
rasne teplo prislo
a na chrte spocinulo
no proste ta to tu omrzelo
sedis
vlastne lezis
dych slabne
oci spia ti
az spanu z dlane
tie nastroje smrti
dve ziletky
v kaluzi krvy
uz vlastne niesi
Dátum vloženia 17. 11. 2005 21:43vINC!!! 
Básen nemá vložený názov
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2264
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti