Bolo to zvláštne ráno,
ticho zneli zvuky.
Sneh sa topil slano
a vial vietor z lúky.
Pomaly sa vinul čas,
a aj hlas duto znel.
Chcela som ťa nájsť,
v modrej hĺbke tiel.
Boli sme len dvaja
a hľadali sme dvoch.
V ďalekosti raja,
smutne plakal Boh.
Vzdialení aj blízki,
vo výške neba.
Straty alebo zisky,
pri nájdeni teba.
Len som kričala
a podávala dlaň.
Srdce z popola,
tak ho prosím chráň.
Čakala hlas ozveny,
aspoň malý vzdych.
Sami a zranení,
budeme čítať z kníh.
Ďalšie mĺkve ráno.
Tie isté otázky.
Zostali sme spolu.
Ty a ja. Bez lásky....
Dátum vloženia 20. 2. 2009 22:39lenkan
Spolu a predsa sami...
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 2236
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- BLoOdy_T34rss
krásnee :P
21. 2. 2009 06:58 - nickmyname49
Tak toto vo mne zanechalo dosť dobrý dojem, pocity . Naozaj pekné, ľahké, jemné
21. 2. 2009 12:00 - Lucyntha
Áno krásne, súhlasím s Vladkom...
21. 2. 2009 12:07 - lenkan (napísal autor básne)
Dakujem Az sa cervenam mojim skromny zaciatkom
21. 2. 2009 13:54 - Daron
...je to fajn...
...schopná myšlienka a oceňujem že si použila celkom vyspelé rýmy hoci aj tu sa ešte objavili také tie otrepané ako napr. dvaja - raja, neba - teba, dlaň - chráň, otázky - lásky...
...na to trošku pozor...
...a ešte na inverziu kvôli rýmom (aj keď to nebolo až také násilné), hlavne teda v prvých dvoch strofách...
...potom to už šlo plynulo...
...ale na začiatok je to tu nadpriemer;)...
21. 2. 2009 15:27 - taraxa
Mne sa to lúbilo zo všetkých nových "rýmovacích" nickov najviac
21. 2. 2009 16:14