Basnicky.sk

Vánok vetra vlasy mi hladí,
moje srdce plače mi v žiali.
Slzy sa lejú prúdom riek,
líčka mám biele sťa biely sneh.

,,Prečo?" pýtam sa teba,
zabil si mňa i seba.
Ja nechcem zomrieť, ale žiť!
Chcem, pri tebe sále byť.

Mám chuť zdvihnúť telefón a zavolať ti,
,,Láska, ľúbim ťa", potrebujem rieknuť ti.
No môj strach nedovolí mi,
srdce žiaľom asi pukne mi.

Našu fotku v ráme pozerám si,
slzy lícom sa spúšťajú mi.
Po ničom netúžim, len s tebou byť,
hladiť ťa a s tebou žiť.

Dočkala som sa, mobil mi zvoní,
tep mám rýchly ako nik iný.
Hovoríš láska odpusť mi,
no hoc odpustím, zabudnúť neviem ti.

teraz mi znovu vánok vetra vlasy hladí,
tvoja ruka, moju tvár s tvojimi perami chladí.
S tebou je život oveľa krajší,
svet okolo môjho sveta je farebnejší.