Kedysi som mala sen...
O smiechu a radosti,
o chvení v otázke.
Bol to sen o láske...
Chcela som málo
a stále príliš moc.
Stála za to prosba,
Stála za to noc...
Stáli za to tvoje oči
a môj zrýchlený dych.
Nekonečný príbeh,
nepísaný riadkami kníh.
Prešli dni a ja ťa mám.
Ty si moja hviezda,
s ktorou zaspávam.
Moje šťastie a svet.
Chcem ťa. Hneď...
A vieš prečo snáď?
Pretože si ten,
ktorý ma naučil milovať.
Roztraseným hlasom
šepkať tvoje meno.
Stratiť sa v mäkkých dlaniach.
Trochu hlasno a predsa nemo.
Preto vystieram ruku,
ponúkam srdce na dlani.
Chcem lásky plnú lúku
a nebojím sa sklamaní...
Veď mám teba...
Dátum vloženia 19. 2. 2009 23:11lenkan
Priznávam.
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 2015
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Lucicek
Nemam nič zlého na túto báseň...neskutočne krasna taka od srdiečka
19. 2. 2009 23:37 - nickmyname49
Taká milá zaľúbená . Ako jedna z prvých pekné
20. 2. 2009 00:26 - hmlovina
len to moje klasické nepriznané aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaach
sjupr
24. 2. 2009 13:26