Basnicky.sk

Svižná dáma, ona tam sedí,
hopkajú k nej krásne dcérky,
krikom svojim tváre rozosmejú,
no mne sa už ruky chvejú.

To prišiel aj on, vládca sveta,
kto smiech nikomu nezanechá.

Kto mu patrí, kto ho ľúbi,
za tým veru on nesmúti.
Srdce jeho, srdce vrelé,
to patrí už inej žene.

Už sa mama, už sa pýta,
kde je ten pán, kde sa skrýva?
Tamto mami, tamto je,
všade zrazu ticho nastane.

Ono patrí krásnej žene,
ktorá zná len utrpenie.
Ale čože, čože básnim,
veď - deti má, kamarátky.

Oni sú jej časti srdca,
pre ne žije, pre ne spieva,
keď muž jej sa neovláda,
keď muž jej sa inej oddá.

Už tie časy pominuli,
city v ľad sa premenili,
zvon dozvonil, pozastal,
ďalšiu šancu vraj dostal.

Vidíte to, ľudia Zeme,
vidíte ten cit v tej žene?
Cit, čo vecou krehkou sa stal,
a s nádejou odpustiť dokázal.

Tej žene chvála sveta,
chvála neba, chvála pekla.
Že či ona silná je?
Veď pozrite, čo dokáže!