Už viac nechcem snivat o tom, že raz budem velikáá
a že život pre mňa bude len gombička zelená.
Ja už teraz cítim čosi, ako dotyk rannej rosy
že pred svetom utiecť nechcem
ale stáť mu zoči-voči
a bojovať keď aj v noci
s hádkou v srci stratenom.
Každým dňom ja túžim po tom, ako ľudí milujem
ako tých, čo pri mne stoja stratím keď tu nebudem..
Dátum vloženia 15. 2. 2009 19:32Anjelíčeq
idem si po svojom
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 1737
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- milson5
zaujalo ma to, akoze je to take no... zacinas vsak, chyba ti tam d v srdci, no to velika a zelena mi tam nesedi, vela chybiciek, ktore sa casom odstrania sami, takze citaj a pis
15. 2. 2009 19:41 - Anjelíčeq (napísal autor básne)
Dakujem za komentarikD,,hej,hej suu tam chybycky a plno,,neviem ci sa to casom spravi, nechce sa mi rozmyslat nad gramatíkouD,iba pisem co citim,,
15. 2. 2009 20:36