Všade sa ma dotýka
slaná voda, unáša ma
do západu slnka.
Je tak veľmi ľadová
ohlasuje sa v ostrých bodnutiach
no moja myseľ je zamknutá
niekde vysoko v mračnách.
Vlny ma unášajú stále rýchlo
k neďalekým útesom.
Tam sa s treskom rozbila
moja nesmrteľná duša.
Rozletela sa na milión motýľov
ohnivých ako to slnko pod vodou
ponára sa stále hlbšie
smerom ku mne.
S jeho posledným zábleskom
som začula ten hlas,
zahral sa s mojou pamäťou,
takto ľahko ma denne unášaš.
Dátum vloženia 15. 2. 2009 15:45Titani Rawa 
V prílive
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1450
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti