Basnicky.sk

Na autobusovej zastávke.
Pod bundou hryzie štipľavý vzduch
v treskúcej zime.
Ako v spomalenom filme
prešlo okolo červené auto
a všetko je ako má byť
ona je s ním, on s ňou
slnko bozkáva zmrzlé kvety.
Na nočnej oblohe
ktorou na nich hľadím
padajú skutky skromné
neľutujem ich.
Boli sme kamaráti
na bláznivom kolotoči.
On vždy sedel pevne
len ja som lietala
neschopná dotknúť sa zeme
až kým začal hovoriť, aká je úžasná.
Pozerám do prázdna.
Vzala som ho pod ochranné krídla
a medzitým
nám obom chutili fialové čučoriedky
opájali sme sa slovami
v jedinej spoločnej chvíli
keď sme pre to isté dýchali
snívali a žili.

Svoj účel som splnila.
Uvedomujem si to
no zbohom...
Ako oheň a voda
v láske som ich spojila.
Že som ho ľúbila???
Prišiel mi autobus.
Tu som skončila.