Na veži vietor oprel sa do zvonov
všade je tma
no ja vraciam sa domov
vraciam sa tam
kde nemám miesta
tŕnistá pre mňa
je táto cesta
vraciam sa
a cítim nepokoj v duši
vraciam sa
no srdce prudko mi búši
vraciam sa
a všade chladno nemé
vraciam sa
a nohy kričia: NEMôŽEME
načo ísť tam
kde som tak sama
načo
keď ranu vystrieda rana
načo sa klamať
a nemo vzdychať
načo
keď tam nemôžem dýchať
Život mi medzi prstami letí
a z našej lásky zostali smeti
z našej lásky už nie je nič
len ty to stále nevidíš
sama
zaspávam
aj vstávam sama
sama
na bolesť
na tieseň sama
sama
na život
aj na smrť sama
sama
sama
tak strašne sama
Dátum vloženia 17. 11. 2005 08:18Mimka 
Cesta
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1910
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- nereg. maliska
podla mna je super...strasne sa mi paci a pripomina mi to moj stav.....takze super..
17. 11. 2005 10:17 - nereg. Sidielko
mne sa paci,davam 1...su tu opisane moje terajsie pocity...takze v tom nie si sama
17. 11. 2005 11:15 - nereg. von Schwerzel
v celku fajn, pripada mi nejaka znama,,,teda niektore rymy,
inac zaver sa mi velmi nepaci....
2
17. 11. 2005 12:08 - nereg. X-ray
Dost kvaltine dobre,mozno na konci o jedno slovo sama menej
17. 11. 2005 12:40 - kolacik
Je to pekna basnicka,len je plna smutku,a na konci to jedno ...sama...odober a bude to perfektne
20. 11. 2005 12:23 - biker79
hmmm...smutné, ale krásne...ale nie si na svete uplne sama...
4. 12. 2005 20:43