Basnicky.sk

„Valter, hej Valter!" začul akýsi hlas. Pretrel si oči a pomaly vykĺzol z postele. Chladná podlaha nebola bohvieako príjemná na dotyk, ale snažil sa to ignorovať. Rýchlo zbehol po schodoch a zamieril do kuchyne. Jeho matka stála pri sporáku a utierala si spotené čelo.

„Volala si ma?" spýtal sa. Vrhla naňho zakalený pohľad a prikývla.
„Vyspal si sa?" spýtala sa.
„Uhm."
„To je dobre, synak."
Mater si silno grgla a načiahla sa za načatou fľašou vína, aby si poslúžila namiesto raňajok.
„Áno, mami. Keď to vravíš..."
Matka sa presunula ku kuchynskému stolu a dosadla na stoličku. Hlasno si vydýchla.
„Čo odo mňa potrebuješ, mami?" spýtal sa.
„Máme tu krysy," prehovorila. Valterovi to nepripadalo zvláštne. Krysy sa v ich dome vyskytovali vždy v hojnom počte. Aj povedal mame, že to nie je nič neobvyklé, ale ihneď ho prerušila.
„Tentoraz je to vážne!" prehovorila, „Je ich príliš mnoho... Je to horšie, ako za vojny. Musíš ich vyhubiť."
„Ja?" spýtal sa prekvapene.
„Áno," prisvedčila matka vážne, „Hniezdo budú mať asi na dvore..."
„Mami... nemôžeš odo mňa chcieť, aby som ich zabíjal."
„A prečo nie?"
„Sú to živé tvory."
Matka sa naraz prudko postavila. Valter preľaknuto cúvol.
„Nechceš snáď, aby nás tu tie krysy všetkých požrali?!"
„No..."
„Prosím?"
„Nie, isteže nie."
„Tak urob, čo ti hovorím!"

***

Po rozhovore s matkou, Valter rýchlo vybehol späť do izby a vytiahol spod vankúša svoj revolver. Zistil však, že už má len dvanásť nábojov. A to určite stačiť nebude. Bude potrebovať svoju brokovnicu. S tou mu to pôjde lepšie.
Plne vyzbrojený, sa vybral na dvor obhliadnuť situáciu.

Prižmúril oči a unaveným zrakom sa zadíval po dvore. Nevidel však žiadne známky toho, že by sa tu mali tie hlodavce vyskytovať. Vtedy mu zrak padol na starú kôlňu. Nemohol sa ubrániť myšlienke, že tie krysy budú mať svoju centrálu priamo tam. Je tam predsa tak pohodlne a útulne... teda pre tie krysy. Valter si zapchal jednu nosnú dierku a prudko sa vysmrkal. Ešte raz si zmeral zrakom kôlňu, nadýchol a plný odhodlania k nej vykročil.

Veľmi často k nej nechodieval. Hlavne z toho prostého dôvodu, že keď bol malý, tak mu dedo často rozprával strašidelné historky o tajomných tvoroch, ktoré tam sídlia. Spočiatku to mal za podarené rozprávky, nebyť toho, že svojho času jednu z tých potvor skutočne videl. Aspoň si to nahováral. Vyzerala ako chlpatý škriatok so svietielkujúcimi očami. A strašne páchol. Okamžite to bežal povedať mame, ale tá mu len strelila po papuli a poučila ho, aby „kurva nebalamutil starých ľudí." Odvtedy tam síce nič zvláštne nevidel, ale stále kôlňu navštevoval s istou dávkou nevôle.

Valter sa nateraz prestal zaoberať starými spomienkami a jemne pootvoril dvere. Chvíľu počkal, kým si jeho oči privykli na tmu. A potom priamo pred sebou zbadal krysu. Bola väčšia než predpokladal. Asi nejaký nový sintetický druh. Rýchlo na ňu namieril a vystrelil. Zostal po nej iba mastný fľak.

„Cheche...," zachechtal sa a vstúpil do kôlne. Teraz už nemal najmenšie pochybnosti, že ich hniezdo bude práve tu. Keď však vstúpil hlbšie do kôlne, tak od prekvapenia ustrnul. Hmýrilo sa tu totiž nečakane veľa krýs. Niektoré sa rýchlo skryli do útrob pod kôlňou hneď ako ho zbadali, ale našli sa aj také, ktoré otvorene zaútočili. Valter mal čo robiť, aby sa ich ako tak zbavil.
„Odkiaľ sa tu dopekla vzali?" spýtal sa sám seba.

Zadíval sa do rohu a tam zbadal odpoveď na svoju otázku. Bola obrovská. Týčila sa až po samý strop kôlne. Oči mala červené a ustavične strihala fúzami. Z úst jej vyskakovali ďalšie a ďalšie krysy.

„Dofrasa!" zaklial Valter a chvatne nabil zbraň. Malé krysy poskakovali pri ňom a tesákmi sa mu snažili zahryznúť do rúk. Dokázal sa ich však striasť. Potom pristúpil k tej obrovskej kryse a premeral si ju. V rukách stále zvieral zbraň, keby sa niečo zomlelo.

„Hej!" zavolal na ňu. Krysa k nemu skĺzla pohľadom a zacvakala čeľusťami.
„Toto je moja kôlňa!" zavolal Valter, „Okamžite vypadni!"
Zahľadela sa mu priamo do očí. Akosi nevedel uhnúť tomu pohľadu.

*Nikam nepôjdem!*

„Tak to ťa budem musieť zabiť!" povedal a namieril na ňu zbraňou.

*To sa ti nepodarí!*

„Stavíme sa?"
Neodpovedala. Valter zaškrípal zubami a chystal sa stlačiť spúšť. V poslednej chvíli sa však zarazil.

*Neurobíš to...*

„Čo... čo...?" povedal a zakrútila sa mu hlava.

*Neurobíš to...*

„Nie," povedal mdlo a sklopil zbraň.

*Výborne synak! Tak to má byť!*

počul odrazu hlas svojej matky. Prekvapilo ho, že mu nenadáva za zle vykonanú prácu.
„Ď-ďakujem, mami..."

*A teraz! Choď vyhubiť tie krysy!*

„A potom už budeš spokojná, mami?" spýtal sa. Krysa vážne prikývla. Valter sa zvrtol a odkráčal do domu.

***

„Tak ako to tam vyzeralo?" spýtala sa matka.
„Dobre."
„Tak fajn," povedala a zvrtla sa späť k sporáku.
A posledné čo počula bol silný výstrel zo synovej dvojhlavňovej brokovnice.