Basnicky.sk

Zobudíš sa, svitá a cítiš sa inak.
Akosi starší a s krídlami.
S bielou ružou do oblakov vznesie sa vták,
nesie zvesť, že si už medzi osemnástkami.

V diaľke bije zvon, zo zvonice vylietajú kŕdle holubov.
Rozmýšľaš, čo teraz bude ďalej.
Len obráť k slnku tvár a pocítiš úsmev priateľov.
Tak sa s nimi o pocity podeľ.

Mať osemnásť - to je v živote medzník významný.
Ale tuší vôbec človek čo ho čaká?
Asi to nebude také ľahké ako spieva spevák potulný,
že stačí zabiť trojhlavého draka...

No už si raz zaklopal na bránu dospelosti,
tak sa už neobzeraj dozadu.
Čo bolo-to bolo, venuj sa budúcnosti
a maj dobrú náladu.

Možno si to Ty, kto spasí svet,
možno si to Ty, kto chce byť iný,
možno si to Ty, kto chce ísť stále vpred,
ale určite si to Ty, kto slávi narodeniny.

Už máš osemnásť, už to vieš,
už cítiš čo to znamená,
už kráčať po vlastných smieš,
už je to povinnosť každodenná.

Darujem ti všetky slová v tejto básni,
ale som príliš malá, aby som Ti splnila každú túžbu,
tak aspoň malé prianie: "Buď štastný
a v srdci stále nos bielu ružu..."