Basnicky.sk

V dome to už poriadne páchlo. Musel som ju vyviesť a niekde zakopať. Dúfal som, že nebudem príliš nápadný. Hodil som ju do kufra a zašiel na rozľahlé pole. Tam som ju zakopal. Potom som sa mohol vrátiť domov a konečne spokojne dýchať.


Avšak, mal som nejaký čudný pocit. Usadil sa mi v hlave a hlodal mi v mozgu, až som myslel, že zošaliem. Musel som sa vrátiť. Chcel som sa presvedčiť, že je mŕtva. Vykopal som ju. Trčali kosti, opadávali kúsky mäsa...Už sa rozkladala /smrad priam zadúšal/. Napriek tomu, sa však na mňa usmiala. Láskavo, ako sa dokáže usmievať len milovaná manželka. Akoby bola rada, že ma vidí. Usmievala sa a povedala:


„Ahoj, miláčik.“


No fuj! Viete si predstaviť ako som sa cítil? Keď ku mne doľahol ten odporný pach z jej úst? Musel som ju ešte doraziť lopatou. Fuj.