Basnicky.sk

Keď sa škola končí, v tvojej hlave zvoní tisíc zvonov za letnou dedinou zelenou dolinou
Si to ty a tvoje knihy- na rozlúčku zamávaš nimi, prázdniny!
Zošitov kopa,
bola som hlúpa,
prepáč.
Nenechala som si ich ani zopár,
Nikto mi nevravel: Nehádž!

Teraz viem, že mám s nimi niečo spoločné,
Odišlo kus driny a stresy polnočné.
Únava a kvapky potu,
kto by sa tu smial,
Kto by o to šalátové vydanie už stál?

Netušila som, že prídeš a že budeš kráľ.
Kvôli tebe za zošitmi srdce trápi žiaľ
Sinusy a logaritmy, odmocnina- ťažká pani.
Magnetické pole s citmi hýbe viacej ako v lani

Fyzika lásky, popol môj! Tak si ho ber, už neni.
a moje chyby oprav stoj, čo stoj
po dlhom rozlúštení.
Fyzika lásky- zošit môj, čas by si si zábavou skrátil,
no on zo skrine pre môj nepokoj sa nenávratne stratil.