Hoc nepamätám na deň, keď si mi prvý bozk dala,
Ani na chvíľu, keď si ma do náručia vzala,
No niekde v hĺbke, v duši mojej,
Cítim lásku k láske tvojej.
Ja neviem ako sa usmievaš,
Ani ako v smútku vyzeráš,
No srdce v mojej detskej hrudi,
Bez teba mamka v samote blúdi.
Každý večer hľadím do neba,
S myšlienkou mami na teba.
Či vidíš, ako tvoja mala rastie,
Ocko vraví, že do života priniesla som ti šťastie.
No ja sa hnevám, kričať chcem ako pri páde pilot,
Som vinná ja, že prišla si o svoj mladý život?
Každý vraví bola chorá, Boh potreboval anjela,
No ja kvôli tomu, plačem pod paplónom schúlená.
Pomáha mi iba obraz mladej ženy,
Čo na mňa hľadí z chladnej steny,
Krásna tvár bez jedinej vrásky
A v nemých očiach pohľad plný lásky.
Ďakujem mami za život, ktorý si mi dala,
Hoc osud nechcel, aby si počas neho pri mne stála,
No ty navždy budeš vo mne žiť,
Kým srdiečko v ubolenej hrudi bude biť.
Dátum vloženia 21. 1. 2009 20:21INwiSiBleEe
Smutná výpoveď ubolenej hrudi
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 1644
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti