Basnicky.sk

Si biely ako nádej
stretnem
len občas
iba niekedy
raz
v tieni
a za súmraku
skloním hlavu
mám na výber
pre to menšie zlo
odráža sa v rozbitom skle
už musíme ísť
ako akrobat po lane
opatrne
inak spadneme
bez záchrannej siete
a ten pád bude
to úplne prvé
čo spolu prežijeme
precítime
v lete cez tóny piesne
a rozlejeme
v nekonečnej tme
kde žije
to naše bledé svetlo
tam stratené zmizlo.

Na tom mieste zazrieme
tak nevinne
ako tanec baletky
záblesk ružových balerín
na labuťom jazere
kde práve stojíme.

Len ťažko
dokážem pohľadom
objať ťa
bojím sa
odhodiť to všetko
keď som sa nedívala
a tento jeden pohľad
a tvoja tvár
bude mi chýbať
lebo viac sa nepozriem
pretože viem
že nemôžem
že viac už nesmiem.

Pozrela som sa...

Čím vyššie som vzlietla
tým tvrdší bol pád
no myšlienka
že nevyužijem tento dar
túto chvíľu
bolela by viac
o miliónkrát...