Basnicky.sk

DOTYK

Ako vietor korún stromov
si sa ma náhle dotkol,
najskôr jemne ani vánok
ako sladký sen čo prináša spánok.
Celá som sa nehou chvela
tužím sa ti oddať celkom celá,
dlaňami nežne hladiť telo
čo sladkou túžbou rozhorelo.
Spojiť pery v nežný bozk
tých hubičiek nikdy nie je dosť.
Vieš sa ma dotknúť aj ako víchor
a predsa ma nezraniť,
len plameň vášne
vieš v prudký oheň premeniť.
Dychtivo a dravo prijímam náruživý dar
v tvojom náručí som šťastná
a blaženosť mi zdobí tvár.
Srdce prudko bije naplneným citom
a ja snívam ostať už len pri tom,
milovať sa ako veterné živly
veď sme sa v tomto živote na veky vekov zišli.