Basnicky.sk

Chodník po ktorom kráčam,
voda ktorou emócie máčam.
Tak všetko sa mi zdá byť blízko,
a v okamihu zašlo všetko príliš ďaleko.

Umieral som no nemal som prečo,
ticho zabíjal som svoje sny.
Prešiel prúdom myšlienok,
zbavoval sa minulosti tieňov.
No nič nepomáhalo...
Tak som opäť povstal,
signál od oblohy prijal.
Nastal čas neostávať ďalej v tieni,
vykročiť za snom, čas pravý!
Čo ak je príliš ďaleko?
Plačem, no smejem sa nad tou iróniou.

Záblesky šťastia trvajú prikrátko,
smútok zahalil ma ako cukrík pozlátko.
Zbytočne trápiš sa!
Nadarmo na svet mračíš sa!

Všetkého bolo tak veľa,
no z kvanta stalo sa minimum.
Prichádzam do krásneho cieľa,
odovzdám svoje maximum.