Na prahu všedných dní
a prach k prachu padá
ako ja, ty, aj všetci my
popol na nohách hada.
V bláznovstvách ulíc
a polnočných lámp
v úderoch stojím,
rátam čo mám.
Zvieram sa do starých snáh
keď spomínam na prvý dotyk
navždy mlčím pri fotkách
pri kráse teba čo som nosil.
Je to už dávno
a v noci nedúfam
veď skrylo ťa ráno
zobralo nebesám.
V hlbokej vode nesiaham na dno
a bez zeme k tvojím nohám
som nehodný dať nám dvom
ten dej čo chýbal slovám.
Dátum vloženia 7. 1. 2009 02:00nickmyname49
Dotyky tvojej krásy
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1352
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Lorros
páčilo sa mi
7. 1. 2009 10:19 - bobo31
Tú vetu: Zvieram sa do starých snáh - by som napísal ináč, okrm toho, je to veľmi dobre
7. 1. 2009 10:50 - Carlo
velmi, velmi dobre...
7. 1. 2009 19:00 - nickmyname49 (napísal autor básne)
Ďakujem Lorros, bobo, Carlo
8. 1. 2009 16:24