Wrrr... Občas bývam skeptický,
život mi nepríde nikdy hektický.
Veľa vecí po ktorých som túžil,
v jednu jedinú som zúžil.
Tam kde som už vojnu xkrát prehral,
raz dokonca aj takmer vyhral...
No nikdy som ju nedotiahol do konca,
do povestného krásneho zvuku zvonca.
Začínam budovať základy,
pred zlom staviam priehrady...
Aby som mohol opäť spokojný byť,
nemusel opäť hladinu života rozbúriť.
Rieku ktorú podarilo sa mi skoro vypustiť,
mnohých vôkol seba zarmútiť.
No šťastie sa usmialo,
vody veľa ostalo a zarmútených šťastie zahrialo.
Vstal som, zdvihol zrak z podlahy,
teraz môžem sa kochať klenotmi oblohy.
Zmenil som seba a tým aj môj svet,
v ktorom nevädne viac osamelý kvet.
Konečne našiel som dlho hľadané,
čo skrížili mi veci nečakané...
No cez všetko sa dá prehrýzť,
na slnko žiariace opäť vykročiť.
Deň, keď tieto zlomené krídla vzlietli,
stal sa dňom keď plamene vášne vzbĺkli.
Opäť som dokázal zatvoriť oči,
a snívať o tom okolo čoho sa svet točí.
Dátum vloženia 5. 1. 2009 11:15nightwish47
Neprestávaj dúfať
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1305
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- bobo31
Keď chceš písať dobrú poéziu, je potrebné predovšetkým veľa, veľa čítať. Čítanie je potrava pre inšpiráciu a originalitu. To ti ešte chýba, ale neprestávaj dúfať...
5. 1. 2009 15:18 - nightwish47 (napísal autor básne)
tak toto bol fakt dobrý komentar
5. 1. 2009 20:37