Basnicky.sk

Kráčam, nevedno kam...s cieľom nájsť niekoho, kto zmyje mi z tváre všetky slzy a rukou prejde cez vlasy, srdcom zhladí vrásky vryté do pamäti.
V labyrinte straty, kde láska nemá miesta, blúdim, ja úbohý bez klbka nití a hľadám cestu, kde ešte slnko svieti, kde nie je tma, kde uvidím tvár milovanej osoby, ktorá odišla bez rozlúčky. Uviazla v tŕňoch viny, ale nemá snahu vyjsť z nich. Pomocnú ruku podávam, no odídem s jazvami na srdci, lebo som navždy stratil spriaznenú dušu.
Ako slepý bez paličky narážam do stien s úmyslom vybiť spomienky z mojich snov.
A tak čakám, kým neprídeš hoc v inej podobe, no predsa to budeš ty, čakám, koniec jedného konca prišiel a druhý sa rodí, čakám, kým ti srdce dovolí, pozrieť mi do tváre a bude môcť uzdraviť rany po sklamaní.