Basnicky.sk

Keď som sa tam pozrela
v ústrety času
sklamaná
z návratu
že zo všetkých strán
je taká hriešna
sebecká a pyšná
zbytočnosť ju pohltila
pohŕda svojimi koreňmi
bez mihnutia oka.

Je nevinná
dostala do vienka
vyšší zmysel
tragédiu života
a nikto zatiaľ nevymyslel
ako ukojiť jej vášeň.

Nech sa zleje realita so snom
nech je každá sekunda nabitá
lebo tisíce bleskov
to mi rozprávala
naplnia ju pokojom
až po vrch
odkiaľ padá dážď
ktorý zmyje nahotu sivých dní
budú spolu obaja unesení
zamknutí
v mysli vyššieho zmyslu
noc postráži tmu
a keď budú chcieť
spravia si jednoducho nový svet.

Preto
unášam ťa
ďaleko
kde je biela tma
ako maľuje moja duša
uspáva ťa v mojej mysli
a čo život rozdelil
to smrť spojí navždy.