Basnicky.sk

Myšlienky pominuli, už len tak bdiem...
Čo trápilo ma? Neviem už, nepoviem.
Len prísľub emócii kdesi na pozadí,
srdce zomknuté, už nič neprezradí.

Ani premýšľať – rozum je znavený,
ako zabudnutý kufor zbalený...
Chcela som niečo povedať? Neviem, snáď...
Rozohrané je...však zabudla som hrať.

Šachovnica, na nej figúrky stoja,
kráľov však nevidieť, vraj ušli z boja..
..možno len svoju úlohu zabudli
Možno pešiaci mečom ich prebodli.

Zozadu prišiel úder nečakaný,
zasadil ho mocne kat nepozvaný.
Zanechal za sebou búrku pocitov...
A krali? Čo stalo sa s ich istotou?

Čaka snáď kdesi v kúte zahanbená?
Jak vzkriesiť ju? Veď padla na kolená..
Možno chce nádej a možno iba čas,
dovtedy len kráľovná dúfa v nás...