Mať tak krídla orla
vzlietol by som nebesiam naproti.
Keby len tak duša mohla
nepočuť ako láska nôti,
slobodný byť v takom svete
mohol by som byť.
Hľadiac tak na ruže v kvete
túžim iba láskou žiť
Aké sú len rany krvavé,
že byť bez nich nemôžem.
Keď milujem, cítim stony neblahé
a keď lásky nieto, nežijem.
Beznádej v čaše vína príjmem
ako duša nebesia,
pokoju spánok ukradnem.
Vtáci sa už oblohou nebesnia,
už nebeské more nedýcha,
netušiac, sám, zdesený
prijal som kliadbu kalicha.
Dátum vloženia 22. 12. 2008 16:46DePerte
Trpiac
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1585
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti