Telo moje zial nie je tvrde ako z ocele,
aj ja vecer padam do makkej postele,
niesom sam, je tu moj macko z plysu,
v jeho objati najdem svoju skrysu.
Je pekne zaspavat v jeho blizkosti,
nemat strach, ziadny pocit uzkosti.
No uz je cas vsetko zmenit,
zabudol som sa mu o niekom zmienit.
O Tebe a o tvojej krase,
o tvojom smiechu a neznom hlase,
o tvojich ociach a o tvojej dusi,
chudak maco uz nieco tusil...
Ze on sa uz nemusi viacej snazit,
ze Ty ma teraz budes v noci strazit,
a zaspavat budeme v neznom objati,
spolu, stastni a k slzam dojati...
Dátum vloženia 20. 12. 2008 23:41Troy
Maco a Ty
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 1738
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti