keď nebo prestane žiariť
a vpije sa ti do dlaní
začneš kresliť
oranžové slová
po prerode hviezd boja
zem nezaspieva
aj tvoje ústa utíchnu
veď všetok smútok bezo zmyslu
zrazu spojí pierka
v poskladanom tichu
a tie vyletia ...
bez oddychu z popola
pod nohami chcenia
piesňou
pobozkajú raneného draka
kvapkami dažďa
naplnia rieky so sviecami
ktoré nájdu svoj pokoj
v zemi
niekedy
sa ústa musia nadýchnuť
a pretrieť oči
čo hľadia na nás zhora
to všetko si svetu zanechala
v rytinách piesku
zápästím
si prežiarila cesty
ktoré vedú za poznaním slova
zmierenie sa ...
/venované Zhang Ziyi/
Dátum vloženia 20. 12. 2008 23:00milson5 
staročínske umenie kaligrafie
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1279
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- milson5 (napísal autor básne)
mne sa tato basen paci
21. 12. 2008 16:26 - rohlík
aj mne..akurat nedavno som pozeral klan lietajucich dyk
21. 12. 2008 16:27 - predpolnocna a.
aj ja som pozerala.. a paci sa aj mne basen aj film
http://www.youtube.com/watch?v=ejhoLEBWbxE&feature=related
21. 12. 2008 16:38 - milson5 (napísal autor básne)
dakujem vam a predpolnocna urobila si mi radost
21. 12. 2008 17:10