Basnicky.sk

Vlna beznádeje kráča tichými
krokmi...keď myseľ stojí v
daždi a čaká na útechu...

Vtedy slnko vzlietne nad oblaky
v tečúcej rieke sĺz, padajú
listy z ľudských duší...

Každým malým okamihom
burácajú ľudské ruky...naťahujú
sny za šťastím čo dýcha v
každom z nás...

Len strach im bráni kričať
z hrdla...zvuky či hlasy?
Čo vrastajú nám do uší a duší...

Kde blúdia nami vytvorené
predstavy a zabíjajú obavy?
Čo sa plavia priezračným
svetom ...

...našim svetom ilúzii...