Neviem, či je to stále poznať, možno by bolo lepšie klamať.
Neviem, či je to stále rovnaké, možno treba v minulosti hrabať.
Verím, že aspoň raz tma zhasne a svetlo bude svietiť pre každého rovnako.
Jediná otázka: „ Ako?“
Spomináš, jak si sa bála lásky a iných...
Tak otvor tie tvoje oči, ak nevidíš! Stačí jeden nádych a výdych.
Je to vážne silná káva, pláč, alebo krv, nič už s tým nespravíš.
Nemusíš sa trápiť, naozaj stačí len jeden nádych.
Už zas hľadáš východ, lebo si zabudla vydýchnuť!
Neviem ako do tvojej duši vniknúť,
Aby sme spolu na všetko zabudli.
Povedali si: „ Máš pekné oči .“
Nie je to dobré, zas niesi pri živote.
Čo ti mám povedať? Iba asi?
Tak dobre: „ Asi to nie je modré.“
„Asi ja už nechcem aby to bolo modré, asi sa ponorím do iného potoku.“
Dátum vloženia 17. 12. 2008 11:55muco
Neviem, či je to poznáť
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 1642
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti