Kvapka za kvapkou zbiehajú sa v masu,
búrlivá vlna, v moci jej nenájdeš spásu.
Prúdy búrlivé ztiahnu ťa do útrob
ak proti ním snažíš sa plávať.
Výkriky márne sú keď miznú v obrazoch stôp,
hrdinské no bláznivé je mase prekážky stavať.
Hlások za hláskom zbiehajú sa v masu,
búrlivý rev cíti v jednote krásu.
Prekričí spev každého slávika,
nepočuť viac iné slová.
Výkriky márne sú, všade len panika
beda tomu kto iného hesla volá.
Sťa babylonská veža masa do nebies stúpa,
niet po nej na zemi suchého kúta.
Mocný to rev, a slovo ruky zalamuje
vediac, že jeho dielo je dielom skazy.
Srdce v hrudi plamene žhavý,
strach má, že nik ho nezačuje,
že jeho slová nik z vinných nevypočuje.
Z vlny tak ostaly len slzy,
stekajú po tváry - vinných večný kríž.
Diabol smeje sa z hĺbok
až anjelom stŕpli krídla v tíš.
inšpiráciou bol film Die Welle
Dátum vloženia 14. 12. 2008 19:48DePerte 
Vlna
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1858
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti