Basnicky.sk

Začalo to veľmi rýchlo..bolo leto ´08... he.. nikdy na to nezabudnem.. oslavovali sa Stankove narodeniny. Bol tam aj on. Bola som tam aj ja. Prišla som za stôl a prvá Majkina veta : Nata, tento chalan sa chce s tebou pretláčať. Zasmiala som sa. Mala som pič. Odišla som. Vlastne ani neviem, čo a ako.
Spomínam si na deň, keď sme sa šli len tak prejsť do Opatoviec. Stálo tam auto, a vyšiel z neho on a zakričal : CAUTEE !!.. he milé no. V tej chvíli sa vo mne prebudilo, niečo, čo neviem opísať... Bolo to také nečakané... asi príliš básnim...Večer sme šli domov, v ten istý deň, a zastavilo nás auto, ponáhľala som sa do Bojníc, mala som tak kľúče, znova sa postavil predo mňa a vytiahol Jahodovú Nicolas Vodku, haha jebaa.. Dali sme si, strávili sme spolu celú noc na školáku, samozrejme. Všetci tam boli, bola haluz. Odišla som domov. Mali sme ísť spolu, ale odbočil....nejako som nad tým neuvažovala ani len neskôr..doma...
Bola sobota Anna Bál, aaaa prvá „riadna“ party pome. Tajne som dúfala, že tam príde. Neprišiel. Smola. Neriešila som. HaHa. Ale on prišiel ku koncu, keď som už musela ísť domov. Bol taký divný, už nebol taký pohoďák ako pred tým. Hm... Išli nás odkopnúť..haluz, že ten chalan utekal za mnou aby ma dohonil. Na to NIKDY nezabudnem ako mi Majka povedala, že za mnou bežal a vždy mi to rada pripomína he.. Diki moja. A Išli sme spolu kus cesty, rozprávali sme sa a cítila som sa perfektne....taxík...a pome domov...
Po čase nás chalani začali riešiť, jedno s druhým, a pripadala som si ako nejaká neschopáčka, ktorá si nevie zariadiť neviem čo. To je ale jedno. Povedal : Netlačme na pílu, príde to samo.... Išlo sa kúpať do Baníka, nemal cigaretu, bol nervózny ako Nikdy, vtedy sa mi úplne zhnusil...nevadí..
Týždeň pred mojimi 17tinami. Opekačka ako nikdy. Super jedno s druhým, odpálená som bola hneď na začiatku. Prišiel on, sedeli sme vedľa seba.. A prišlo to.. boli sme spolu celý večer, bol to pre mňa to najkrajšie, to najlepšie. Cítila som sa užasne, niektorí ľudia boli z toho šťastnejší než my dvaja dokopy. ... Nevadí, a bola som zaláskovaná žiadna číslo, žiadne nič... Nevadí...Opekačka - Moja Oslava.. heh vtipné, opitý ako nikdy, budila som ho cestou domov pred krčmou... Nerada na to spomínam. Od tohto momentu sme sa nestretli, nepočuli o sebe, proste nič.
Raz večer mi zvoní telefón : Nata ON ťa chce tento týždeň poriešiť !! zrazu som nevedela či dobre počujem či čo či ako... hm..naplnená očakávaní.. a nič.. Ubehol mesiac... po mesiaci sme sa stretli, bolo ticho.. boli sme spolu.. rozprávali sme sa. Povedala som, že mi za všetko stojí, on mi povedal čo robí... nevadí.. každý sme iný... Ten večer bol krásny pre mňa a myslím si, že ja pre neho... Stop.. nič..odozva žiadna.. jeden večer nič viac..
..Asi o niečo neskôr, sa v noci zobudím na sms, ani neviem ako som to čítala, bola som v tom, že sa mi to sníva. A na konci podpísaný on : Michal. Onemela som. Nevedela som nič, ani len to, komu prvému oznámim novinu. Zasa som bola šťastná, ale doteraz neviem z čoho. Zas ticho.
Po čase sme si začali volať, písať smsky - krásne veci, o kt. si mysleli ľudia, ž on sa zmenil, Natália ho zmenila. No nie všetci sa mýlili no hlavne som sa mýlila JA !!! mýlila som sa. Myslela som si, že ho zmením ja, zmení ho nejaký pojebaný cit, ale nebolo to tak. a Teraz? teraz je ticho, po piatkovom záverečnom vystúpení. Koniec. Nezáujem z mojej strany.....
Klamem, nie je to tak, iba chcem aby to tak bolo, ale nie je to tak stále na neho myslím, nedokážem na nič zabudnúť, nedalo sa sem napísať všetko čo a ako.. polka vynechaná.. no musela som so seba dostať von všetku tú zlosť.. Ten Truck VOČI nemu.. Lebo ho mám skutočne rada. Kamarát mi raz povedal : Jediné čo toho chalana zmení je dievča. Ale on si ťa nezaslúži... Nie nie nie.. tisíc krát nie..
Keby ho mám som najšťastnejší človek nech to je akokoľvek, pomohli by mi moji priatelia a kamaráti. Bolo by to trpké, ale možno krásne....
Nedokážem prestaň na neho myslieť, nedokážem sa cez to sama dostať, proste nedokážem to, som príliš slabá na to... Chcela som zabudnúť, na chate.. chcela.. ale nedokázala som to.. bolo to veľmi ťažké, odmerané... Bolo to úbohé....
A teraz?
Za chvíľu sú tu sviatky...Stále mám pred očami : „Víťazi to NIKDY nevzdávajú, a tí čo to vzdávajú NIKDY nevíťazia !!“ a teraz ži Natália.