Basnicky.sk

Stojím niekde hlboko v lese. CHladný ,jesenný vánok ma jemne hladká po tváry. Šuštanie listov pripomína rytmickú melódiu nástrojov. Stromy sú oblečené do jasných bronzových šiat so žltým alebo červeným podtónom. Z neďaleka počuť živé žblnkanie vĺn v priezračnom potôčiku, vystielanom všelijakými, možnými tvarmy kameňov. Cvrčky všade naôkol mňa hrajú na svoje húsle. K nim sa pripájajú všetky druhy spevavého vtactva so sladkými hlásikmy. Slniečko sa na tento lesný život jasne usmieva spoza stromov. Toľko hlasov, toľko tónov ani človek nestihne spozorovať. Všetko však bolo prerušené silným hromovitím. Slnko sa skrylo za husté mračná. Zvieratká stíchli a zaliezli. Vietor dunel, brázdil pomedzi stromy. Husté mračno sa tiahlo až nevedno kam, bolo prepletané jasnými a dlhými zábleskami, sprevadzanými dunivými hromamy, cez ktoré nebolo počuť už ani žblnkanie potôčiku. Zrazu sa spustilo tancovanie miliónov kvapiek vo vzduchu. Pričom vzduch bol dusný a ťažký. Tanečníci mračien sa rozbíjajú o kamene, o listy a pritom polievajú vyprahlú zeminu. Pršalo čoraz silnejšie a silnejšie až lialo, blesky hrali naháňačku s vetrom, triafali kade-tade. Tak som sa radšej pobrala domov a zatiaľ som nevidela nič krajšie ako predstavenie prírody.