Basnicky.sk

Na Dunaji pri zábradlí silueta v čiernom nehybne stojí a hladí. Bez tváre s rukami v kabátci spomína na večer po práci.

V stroho osvetlenej miestnosti dýcha kyslík s vôňou tabaku a brezového dreva, ktoré medzi iným nehorí, tlie. Priloží pohár k perám a bezzubým mľasknutím vychutná ďalší dúšok kvasného moku. Úsmev. "Hraješ!" Ozve sa výzva spoza stola od muža s výzorom Gabena.
"Iste, iste"...pokrútenými prstami vloží ďalšiu bielo čiernu tehličku do radu a dvihne zrak k prísediacemu. Pod dioptriami vo vráskavých očiach vzplanú plamienky šťastia.
"Mám čas"...pomyslí si..."ten starec bude určite loviť v pamäti." Objednáva a pohľadom blúdi po lokáli. Nič zvláštne, ako každý večer. Partička detí sediacich pri pulte, mladík s hlavou v dlaniach a dvaja buldoci slintajúci nad mladou cicou, ktorá sa tvári ako fikaný kocúr. "Rovných päťdesiat" zahlási čašník a opatrne položí dva pollitrové poháre na stôl.
"Zaplať, včera som zrovnal účet ja!ô vyletí z Gabena a ďalej premýšľa nad ťahom.
"Veď hej" odpovie starec.
Platí, keď v nozdrách ucíti príval čerstvého vzduchu s vôňou jazmínu. Pozrie na čašníka, ale ten pohľadom mieri inam, len nie na jeho dôchodok. Pomaly sa otáča ku dverám, odkiaľ prichádza vôňa kvetu a svetlo dňa padajúce na chrbát.
V ústrety do miestnosti vykročí ona, dúhová rybička, s chôdzou manekýni v červených lodičkách a trojštvrťových letných šatách.
Bez zbytočného pozlátka a farby na tvári, prirodzene prirodzená.
Jej plavé vlasy siahajú k výstrihu a v dymovej clone plávajú s ľahkosťou, bez nároku na dotyk.
Ráznou chôdzou mení obraz putiky na trojrozmerný farebný svet kvetov a ostrovov.
Zahladí sa na jej drobnú tvár, na čierne oči žiariace dôvtipom, na špicatý noštek a plné pery.
Pri pohľade na toľkú dokonalosť mu hlavou blysne myšlienka" Ešte raz si tak vrznúť. Bez strachu, bez záväzkov, bez úzkosti zo zajtrajška.ô
"Tak hraješ!" Zreve Gaben.
"Nie." odpovie. "dohrajme zajtra, o takomto čase."