Basnicky.sk

Upadla som do tak hlbokého smútku,
Z ktorého už niet cesty späť.
Ostalo mi len týchto pár smutných viet,
A tak ich vravím, aby smútok môj poznal celý svet.

Zomrel mi priateľ
Nebolo to dávno
Do nebies sám vzletel
A mne zostalo v srdci prázdno

Bol časťou mňa, celý môj svet
Dával mi nádej a hasil môj smäd
Bol mojou oporou v čase búrok
A ja som nemyslela, že naňho niekedy stratím nárok

Mama mi vravela, že to bude dobré
No moja duša je ranená a po priateľstve žobre
Všetci ma sklamali
Opustili v najťažšej chvíli
A to čo trvalo naveky
Ku koncu sa chýli

Ja nemám nikoho, som celkom sama
Moja duša krváca a je smútku zapredaná
Upadla som do takej bolesti,
Z ktorej už niet cesty späť
Javia sa mi všetky krivdy a neresti,
Ktoré mi priniesol svet

No ja už nevládzem,
Topím sa v slzách
Tie kropia všetku zem
Na ktorú vkročím
A Preto svoj život navždy skončím