Basnicky.sk

Venuša tak krásny vynález staroslovákov,
tá pre ktorú by zahynulo veľa našich pradedov.
spleť tak prekrásnych božích kriviek,
čo krajšia je ako trpkosť starých sliviek.

Tá čo silu dáva nám bojovať,
naše milé ženy slovenské milovať.
Tá najkrajšia z pozemských krás,
je slovanského dievčaťa pás.

Tak prenádherné, krásky zvodné,
pre básnika na písanie tak vhodné.
Tie čo každý by chcel milovať,
celé telo jej v prospech odovzdať.

Milujem ju ako svoju rodnú mať,
chcel by som jej hold vzdať.
Síce bola tak temná, veľa životov vyhaslo,
no v tom mi hlavou preblyslo.

Mali tí ľudia za čo život položiť,
keď ju chceli celú vlastniť.
No nemôžme byť ľudia sebci,
treba byť aj trochu vedci.

Tá celoživotná záhada ženou volaná,
čo ma aj vo sne potajomky preklína.
Tá nádherná temnota jej zmyslov,
rád by som do jej náručia potkol.

Tá naša rodná mať,
čo i len ňu siahne život musí odovzdať.
My si našu matku zem nedáme,
nikdy sa slovenskej matere nevzdáme.