Basnicky.sk

Veľa ticha ostalo v mojom živote,
neostalo mi nič iné len ho milovať.
Je tak veľa vecí prečo ostať pri živote,
Je tak veľa vecí pre ktoré sa života vzdať.

Keď môžem za to čo som nespáchal,
keď som smutný nad smrťou premýšľal.
Keď moja duša umierala pomaly a pomalšie,
slnko zdá sa mi byť čím ďalej tým tmavšie.

Moje srdce pomaly dobýja,
moja duša mi pomaly s tela odchádza.
Už prichádzam úplne o rozum celé ma to ubíja.
Moje nervy už posledný zvyšok sily odvádza.

Táto osamelá duša potrebuje pomoc veľkú,
Toto osamelé srdce chce ranu ďalšiu.
Tento smutný človek potrebuje lásku odvekú,
tá čo pomáha s temnoty vymaniť sa človeku.

Už dohára môj plameň života,
odstreľte ma už nevyrastie zo mňa dobrota.
Už sa nechcem viac pozerať na slnce tmavé,
a rany na srdci od života krvavé...