Nebolo dávno,
Keď čas Vianoc nastal
Ale akéže Vianoce?
Bez snehu, poľadovice?
Všade jeseň pekná,
Matka Príroda sa pomýlila.
Prešiel advent nám,
Po snehu ani stopy.
,,Kdeže si nám, kde?
či Ježiško k nám ani nepríde?
Veď sme stále poslúchali!“
deti takto plakali.
Lyžiari však plakali:
,,Koniec našej kariéry!“
Cestári sa tešili:
„Nemáme žiadne roboty!“
Prišiel k nám deň štedrý,
No Perinbaba lakomá bola.
Perinbabka, daj nám sneh hojný,
„Chceme pravé Vianoce,
aspoň nie bez poľadovice.“
želali si všetci.
Perinbabka hore prosby naše vyslyšala,
Preto čerstvú prikrývku snehu hádzala.
Každý von behal,
A v snehu sa váľal,
Čo keď ho už nebude?
Pes naháňal vločky padajúce,
Kývali si čerstvé snehuliaky stavané.
A tak sme plesali,
Zopár dlhých dní,
Až kým slniečko nevyšlo
A sneh roztopilo.
Dátum vloženia 2. 12. 2008 20:23zusle
Pod perinkou
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 2168
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Jano1351
je to tak milo jednoduché, páči sa mi, že dávaš do básní priamu reč
2. 12. 2008 22:46 - Shehérezadé
Súhlasím s Janom1351,dodáva to k tomu kúsok života akoby.Je to pekné.
1. 11. 2009 08:25