Basnicky.sk

Ideš plný oblopený ľuďmi, ktorí myslia len na seba,
no ty v spoločnosti sa cítiš sám a práve on serie na teba.
V živote málokedy dosiahneš to, po čom túžiš,
aj keď je to dobrá vec, málokedy si ju právom zaslúžiš.
Na čo sme potom tu na tomto zmaterializovanom svete?
Načo mi druhí ľudia radia, veď ani vy to neviete.
To, čo vám zenechali vaši rodičia?
Že keď urobíš niečo zle, hneď ti to vykričia?
Ako všetci vedia, že čo je správne a čo nie?
Zabiješ niekoho je zle, ale čo potom ohováranie?
Myslím si, že človeka viac zraníš, keď ho osočuješ,
a ty to potom o sebe nevedomky začuješ.
A vtedy si povieš:,,prečo to robí?\"a čo ho zabiješ?
Alebo prideš za ním a sa ho spýtaš:,,už ma nemilujes?\"
A čo odpúštanie...nič ti to nehovorí?
Vieš, že kvôli tomu potom všetko medzi ľuďmi horí?
A prečo stále na teba útočí ten nesplnený sen,
povieš si:,,ja ho nedosiahnem, ani nepomyslím ja to viem.\"
No na chvíľu zabudneš, ale o pár sekúnd je to opäť v tebe,
a ty sa to snažíš ukľudniť aspoň trošku na webe.
No nejde to potrebuješ si to vyjasniť jasne a skutočne,
nie imaginárnými osobami, alebo čakať na to sviatočné.
Fakt asi môže pomôcť len Boh,
môže spojiť, ak chce, vás dvoch.
Ale nemusí a to je opäť veľmi smutné,
myslím, že žitie na tomto svete je ukrutné.