prekladám mámenia
časom na stranu
nech stíchnu
a predsa tlčú
na váhu
ako znamenia
ktorým
sa nechce zvednúť
cez brieždenie
sa rozvíjajú v pavučinách
nedozretých snov
zavrem si oči
hráš so mnou
cez osamelé tóny
do namŕzajúceho okna
opisuješ prstom
mňa
a moje
zatvorené oči
strunou čo doznela
natieraš si pery
strnulo
a v bielom
precitáš do hmly
ako pád do prázdna
hľadáš niečie ruky
a vonku
sa stmieva
cez prikrývky plachiet
do ktorých
uzavrieraš západy zo seba
buráca ...
vrie cez polámané nechty
moja a tvoja
bolesť
neutícha odsúdením tmy
veď to ona za to mohla
a v nás
rozdelila teba
na mňa a kvapky dažďa
a preto stojím za závesom
a nechávam vietor
počítať slzy
Dátum vloženia 29. 11. 2008 22:09milson5 
že sa nevrátiš?
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1606
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti