Možno dážď,
možno len vietor,
zahmlil zrak,
navždy odniesol.
Nájdený pokoj,
rozrušil šum,
nikdy nestratím,
tvoju jemnú chuť.
Vidím len obrys,
tvojho tela
mezdi padajúcimi vločkami,
mrznúcich ako tvoja neha.
Dokážu horúce slzy,
roztopiť tvoju chladnú tvár,
ale ak pojdeš ďalej,
uvedomíš si že si úplne sám,
ja tu stále čakám,
na tvoje modré oči,
veď sme si sľúbili,
náš príbeh nikdy nekončí.
Dátum vloženia 29. 11. 2008 17:31CryingHeart
nekonečný
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1120
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Carlo
kazdopadne dobre, ale niektore ciarky nanic pouzite...
29. 11. 2008 18:36 - schneman008
uzastne
29. 11. 2008 19:04 - zuzulatko
hm...pekna...ale mas aj krajsie
30. 11. 2008 17:11