Posypeš mi tvár vločkami
a roztopíš ich perami,
kvapky vody tečú
ako láska medzi nami.
Keď sa telá spoja
v skutočnom objatí,
rastueš stále v kráse,
už len jedno: Vďaka ti.
V tebe som uvidel
pravosť zázrakov,
len ty si dokázala,
svietiť spoza mrakov.
Ako viac lásku vyznať,
než chytiť ťa za ruku
a závojom vášne
zahaliť si dušu?
Zatváram oči,
nech len cítim
ako sa tvoj dych
mieša s mojim.
Dátum vloženia 27. 11. 2008 23:31Jano1351
Spojenie
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 2048
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti