S vôňou ihličia
zaspávam
na machu zelenom.
Vtáčiky spievajú
lahodnú uspávanku,
zatváram oči,
noc mi ich pobozká
a s chladným vánkom
padne snehová vločka.
Padá ďalšia a ďalšia,
miznem pod nimi,
nadránom zobudím sa
a poviem vrúcne: Vďaka.
Prírode chválu vzdávam,
z nej som odišiel
a teraz sa vraciam.
Len čistá krása,
keď dotýkam sa
jej výtvorov
a pritom viem,
že stále som
jeden z nich.
Dátum vloženia 24. 11. 2008 23:18Jano1351
Môj domov
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1226
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Lorros
take jemne, na potesenie myslim...
24. 11. 2008 23:20 - sisi28
Ach Janko no nádhera to si vločka nádherná jagavá
24. 11. 2008 23:21 - Jano1351 (napísal autor básne)
ďakujem vám obom, ani slovami neviem vyjadriť ako ste ma potešili
24. 11. 2008 23:22 - Lorros
od toho sme tu, aby sme vijadrili svoje nazory, myslienky, ved co by sme robili na svete sami, asi len krvave slzy ronili...
24. 11. 2008 23:24 - Jano1351 (napísal autor básne)
pekne povedané
24. 11. 2008 23:29 - Lorros
24. 11. 2008 23:30