Machom zarastená
stará tvár
hľadí na mňa
uprene, bez pohnutia.
Vráskami prehnitá,
jazvami zbrázdená,
so záujmom pozriem
na tú najväčšiu,
čo stále pyšne tróni
nad koreňom nosa.
Hlúposťou vznikla,
šťastie v nešťastí,
keby len kúsok vedľa,
zaraz by bol slepý.
Ako len čas vie
zmeniť človeka
a stále tu stojím
s pohľadom upreným
do zrkadla.
Dátum vloženia 24. 11. 2008 14:57Jano1351
Keď čas uteká
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1138
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- sisi28
báseň ma zaujala obrazmi aké si použil som sa zamyslela dobrá práca Janko
24. 11. 2008 19:38