Basnicky.sk

Jano1351  Zobraziť/skryť lištu autora

Keď čas uteká

Machom zarastená
stará tvár
hľadí na mňa
uprene, bez pohnutia.

Vráskami prehnitá,
jazvami zbrázdená,
so záujmom pozriem
na tú najväčšiu,
čo stále pyšne tróni
nad koreňom nosa.

Hlúposťou vznikla,
šťastie v nešťastí,
keby len kúsok vedľa,
zaraz by bol slepý.

Ako len čas vie
zmeniť človeka
a stále tu stojím
s pohľadom upreným
do zrkadla.
Dátum vloženia 24. 11. 2008 14:57
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1138
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. sisi28

    báseň ma zaujala obrazmi aké si použil som sa zamyslela dobrá práca Janko

    24. 11. 2008 19:38