Basnicky.sk

Tmavá noc,
rúškom dažďa pokrytá.
Neznáma osoba
údolím kráča.
S ňou aj dunivý vietor
tmou brázdi,
láme stromy.
Biela osoba bez mena
vytýči zronenú tvár do neba.
Je strápená svojím osudom,
svojim prekliatím.
Pokrstená večným znamením.
Nešťastná, unavená nekonečným bludením.
Nikde ju nevezmú,
nikde ju nestrpia
Naveky stratená.
Ďaleký zvon oznámil polnoc
osoba s zmenila
Jej sloboda skončila
krvilačnosť sa prebrala.
Očami podliatymi krvou
temnú noc prepichla.
Začal lov.
Netvora polnoc stvorila,
jeho démonská časť ožila
ukojí smäd svoj táto upirka?