Vezmi si moju lásku drahá,
pretože neviem čo máš v srdci,
Dúfam že realita nebude nahá,
pretože tým sa môj sen končí.
Bál som sa priznať si city,
ktoré už dlho prechovávam.
Možno to brzdilo moje rozlety,
v zabudnutí ich zanechávam.
Stále sa však vynárajú znova,
neviem čo s nimi robiť.
Stáva sa zo mňa čierna vdova,
smutná, či túžiaca s tebou byť?
Nikdy neviem či sa to môže vyplniť,
moje city ľadový vietor ofúkava.
No pália aj po dlhom čase,
aj keď nikdy neboli v reálnom čase.
Niečo ich rušilo neustále,
teraz prišiel kľud a mátajú ma stále.
Nedokážem si poradiť,
nechcem sa smútkom brodiť.
Nech príde čas keď budem šťastný,
ak budeš raz šťastná budem spokojný.
Môj diamant na oblohe,
kameň úrazu v života prílohe.
Nevysvetliteľný jav, čoho som sa bál?
Srdce by som mu dal...
Dátum vloženia 23. 11. 2008 23:15nightwish47
Strach
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1384
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- niklíkov
máš tak skvelé momenty, celok dosť prekecaný
24. 11. 2008 11:15 - nightwish47 (napísal autor básne)
ďakujem za názor občas sa tej svojej nevykecanosti neviem zbaviť ...
24. 11. 2008 21:44